Hempcrete
Konopný betón ako už z jeho názvu vyplýva, je zmesou technického konope a spojiva na vápennej báze.
Konopný betón je difúzne otvorený materiál, ktorý je zároveň aj hygroskopický. Keď je v okolí prebytok vzdušnej vlhkosti, dokáže ju absorbovať do seba a naopak keď je vlhkosti vo vzduchu nedostatok, tak ju zo seba uvoľní. Podobne ako hlina tak dokáže prirodzene regulovať mieru vlhkosti vo vnútri Vášho domu a tým vytvára príjemné prostredie. Vylučuje sa tak riziko vzniku plesní, bakteriálnych infekcií, alergických reakcií alebo astmy.
Čo sa týka tepelnoizolačných vlastností, tak už 45 centimetrová obvodová stena (rovnakú hrúbku majú všetky „ekodomy“) má hodnoty súčiniteľa prechodu tepla „U“ na úrovni 0,16 W/m2.K, čo zaraďuje domy z konopného betónu k nízkoenergetickým stavbám. A čuduj sa svete, to všetko bez dodatočnej izolácie…
Konopný betón vie do seba navyše teplo akumulovať a prijať ho až dvakrát toľko ako napríklad tehla no zároveň ho vie odovzdať tak rýchlo ako napríklad voda. Spojitosť vyššie uvedených vlastností s nízkou tepelnou vodivosťou teda znamená, že tento materiál výborne izoluje, teplo cez seba nepustí a navyše ho počas chladnej noci keď už v krbe vyhaslo odovzdá späť do izby. Super!
Konopný betón má okrem zaujímavých fyzikálnych vlastností aj jednu ďalšiu, ktorú nemá žiadny iný materiál. A tou je fakt, že tento materiál má negatívnu uhlíkovú stopu. Stavba z konopného betónu tak nevytvára žiadny dodatočný oxid uhličitý ale naopak, z atmosféry ho spotrebováva. Rastlina totiž za svojho vegetačného obdobia zachytí a uloží väčšie množstvo CO2 ako ho uvoľní výroba a aplikácia konopného betónu. Na túto tému bolo uverejnených viacero odborných štúdií avšak najlepšie bude asi vziať do úvahy strednú hodnotu – 165 kg čistého CO2 zachyteného v 1 m3 ručne sypaného konopného betónu. Dôvodom prečo konope zachytí také obrovské množstvo oxidu uhličitého je fakt, že rastlina rastie veľmi rýchlo a mohutne a na to potrebuje silnú stonku v ktorej sa väčšina uhlíka uloží.
Konopný betón ako už z jeho názvu vyplýva, je zmesou technického konope a spojiva na vápennej báze.
Konopný betón je difúzne otvorený materiál, ktorý je zároveň aj hygroskopický. Keď je v okolí prebytok vzdušnej vlhkosti, dokáže ju absorbovať do seba a naopak keď je vlhkosti vo vzduchu nedostatok, tak ju zo seba uvoľní. Podobne ako hlina tak dokáže prirodzene regulovať mieru vlhkosti vo vnútri Vášho domu a tým vytvára príjemné prostredie. Vylučuje sa tak riziko vzniku plesní, bakteriálnych infekcií, alergických reakcií alebo astmy.
Čo sa týka tepelnoizolačných vlastností, tak už 45 centimetrová obvodová stena (rovnakú hrúbku majú všetky „ekodomy“) má hodnoty súčiniteľa prechodu tepla „U“ na úrovni 0,16 W/m2.K, čo zaraďuje domy z konopného betónu k nízkoenergetickým stavbám. A čuduj sa svete, to všetko bez dodatočnej izolácie…
Konopný betón vie do seba navyše teplo akumulovať a prijať ho až dvakrát toľko ako napríklad tehla no zároveň ho vie odovzdať tak rýchlo ako napríklad voda. Spojitosť vyššie uvedených vlastností s nízkou tepelnou vodivosťou teda znamená, že tento materiál výborne izoluje, teplo cez seba nepustí a navyše ho počas chladnej noci keď už v krbe vyhaslo odovzdá späť do izby. Super!
Konopný betón má okrem zaujímavých fyzikálnych vlastností aj jednu ďalšiu, ktorú nemá žiadny iný materiál. A tou je fakt, že tento materiál má negatívnu uhlíkovú stopu. Stavba z konopného betónu tak nevytvára žiadny dodatočný oxid uhličitý ale naopak, z atmosféry ho spotrebováva. Rastlina totiž za svojho vegetačného obdobia zachytí a uloží väčšie množstvo CO2 ako ho uvoľní výroba a aplikácia konopného betónu. Na túto tému bolo uverejnených viacero odborných štúdií avšak najlepšie bude asi vziať do úvahy strednú hodnotu – 165 kg čistého CO2 zachyteného v 1 m3 ručne sypaného konopného betónu. Dôvodom prečo konope zachytí také obrovské množstvo oxidu uhličitého je fakt, že rastlina rastie veľmi rýchlo a mohutne a na to potrebuje silnú stonku v ktorej sa väčšina uhlíka uloží.